Turčianske stolica 1709

Rekonštrukcia erbu Turčianskej stolice podľa reprodukcie originálneho blazónu erbu v Notíciách

Mateja Bela o Turčianskej stolici z roku 1736. Pôvodnú miniatúru erbu nepoznáme a erbová listina,

vydaná Jozefom I. dňa 27. septembra 1709 vo Viedni, je nezvestná.

Originál blazónu:

„Scutum, inquit, militare erectum, aurea redimitum corona, bifariam perpendiculariter divisum et a

summitate coni, seu galeae, usque ad imas utrinque partes, laciniis, seu lemniscis, hinc flavis et

caeruleis, illinc vero candidis et rubris, venuste exornatum, in cuius meditullio, aliud minus,

purpurei seu rubri coloris scutum, prout et ipsi principali scuto incumbens, corona militaris

glariata, seu aperta galea, binos naturaliter adumbratos lupos et haec quidem maiorem, illud vero

minorem, ex aurea corona, viridi campo superimposita, inguinetenus exurgentem, atque inter

lunam et stellam erecte stantem, ambos vero anteriorum pedum unguibus, virentes ternarum

rosarum ramusculos, stringentes, praefatae familiae Révay: pars autem eiusdem principalis scuti

dextra, rosei coloris, in binas laminas divisa, in cuius inrefiore, candidi coloris, niger naturaliter

expressus cancer, in superiori vero omnino rosei coloris, prout et e summitate, a dextris

locatarum laciniarum seu lemniscorum, bini viri militares cataphracti et inferior quidem, inter

lunam et stellam locatus, ex aurea corona, ambo autem inter binos flores, tulipas quippe

naturales, lumbotenus prodeuntes et manuum suarum dextris nudos pugiones, sinistris autem

virentes lauros, in altum tenentes, antelate Rakovskyanae; sinistra tandem, omnino principalis

eiusdem scuti pars, purpurei coloris, in cuius fundo, viridis tricollis exsurgere, atque medius

duobus aliis, notabiliter eminentior, aurea corona redimitus esse, ac tam haec, quam et sinistra

dictarum laciniarum summitas, bina cataphracta brachia humana, evaginatas frammeas, cum

infixis iisdem cruentatis sanguineque madentibus Turcicis capitibus et inferius quidem lunam

inter et stellam, vobis stringentia visuntur, praelibatae Okolitsányanae, Nobilium familiarum,

omnium trium, omnino antiqua et gentilitia, quibus hactenus usae fuerunt, arma exprimens et

designans“.

„Hrdý vojenský štít ovíja zlatá vojenská koruna, zvislo je rozdelený na dve časti a od vrcholu chochola,

čiže prilby, až po spodok je pôvabne ozdobený v obidvoch častiach rozvilinami, čiže stužkami, na tejto

strane žltými a belasými, na druhej bielymi a červenými. Uprostred je umiestnený menší štít

purpurovej, čiže červenej farby, akoby ležiaci v samotnom hlavnom štíte, skrášlený honosnou

vojenskou korunou, čiže otvorenou prilbou. Dvaja prirodzene zobrazení vlci, jeden menší, druhý

väčší, vyrastajúci zo zlatej koruny na zelenej pažiti, vzpriamene stoja medzi Mesiacom a hviezdou a

obidvaja zvierajú v pazúroch predných nôh zelenajúce sa vetvičky troch ruží. To je erb spomínanej

rodiny Révayovcov. Pravá strana tohože hlavného štítu ružovej farby je rozdelená na dve plochy. V

dolnej, bielej farby, je čierny, prirodzene stvárnený rak, v hornej, napospol ružovej farby, odhora po

pravej strane s rozvilinami, čiže stužkami, sú dvaja obrnení rytieri. Ten, čo stojí nižšie, je umiestnený

medzi Mesiacom a hviezdou a vyrastá zo zlatej koruny. Drieky oboch sa dvíhajú medzi dvoma kvetmi,

totiž prirodzene stvárnenými tulipánmi, pravou rukou tasia meče, v ľavej držia zelenajúce sa vavrínové

ratolesti. Takýto je erb spomínaných Rakovských. Naproti tomu ľavá strana toho istého hlavného štítu

je purpurovej farby, kde v dolnej časti sa vypína zelené trojvršie, pričom prostredný vrch zreteľne

vyčnieva medzi ostatnými dvoma a ovíja ho zlatá koruna. A možno tu vidieť nielen ju, ale aj ľavý okraj

so spomínanými rozvilinami, dvojicu obrnených mužských ramien tasiacich meče, na ktoré sú

nastoknuté krvácajúce hlavy Turkov, nižšie umiestnené medzi Mesiacom a hviezdou. To je erb

spomínaného rodu Okoličániovcov. Všetky prastaré a rodové erby troch rodín, ktoré sa až doposiaľ

používali, vyjadrujú a označujú vojenské činy